Frisoun(-de-Chios)
Erodium chium
Geraniaceae
Àutri noum : Aguïeto, Aguïo.
Nom en français : Bec-de-grue de Chios.
Descripcioun :Aquéu frisoun trachis dins li tepiero seco pas trop liuen de la mar. Douno proun d'èr à Erodium malacoides, mai èi pu pichot, dins li mémi coundicioun, dins tóuti si partido. Se recounèis à si fueio que soun bèn entaiado au mitan (fotò), à si flour souvènt (mai pas toujour) pu claro, quàsi blanco, e à si fru madur pu long (> 35 mm) e sènso rego.
Usanço :Li fueio dèvon èstre manjadisso cruso o cuecho coume pèr soun cousin, lou frisoun, Erodium malacoides.
Port : Erbo
Taio : 3 à 6 cm
Fueio : basalo
Tipe bioulougico : Teroufite
Cicle bioulougico : Planto de l'an
Gènre : Erodium
Famiho : Geraniaceae
Ordre : Geraniales
Coulour de la flour :
Vióuleto
Petalo : 5
Ø (o loungour) flour : 1 à 1,5 cm
Flourido : Printèms
Autouno - Ivèr
Sòu : Ca
Autour basso e auto : 0 à 50 m
Aparado : Noun
Óutobre à jun
Liò : Mar
- Tepiero seco
Estànci : Termoumediterran à Mesoumediterran
Couroulougi : Eurimediterrano
Ref. sc. : Erodium chium (L.) Willd., 1794
Gnavello(-renadivo)
Scleranthus perennis
Caryophyllaceae
Nom en français : Gnavelle vivace.
Descripcioun :La gnavello-renadivo trachis sus li lauso e dins li pelouso séusouso, au nostre pulèu en mountagno. A li sepalo redouno e bourdado d'uno marjo membranouso ço que la destrìo de sa cousino de l'an, Scleranthus annuus. Coumpara emé la gnavello-de-l'an que ié sèmblo proun.
Usanço :Couneissèn pas d'usanço particuliero pèr aquelo planto. Escriéure au site se n'en sabès mai.
Port : Erbo
Taio : 3 à 10 cm
Fueio : óupousado
Tipe bioulougico : Camefite
Cicle bioulougico : Planto renadivo
Gènre : Scleranthus
Famiho : Caryophyllaceae
Ordre : Caryophyllales
Coulour de la flour :
Verdo
Petalo : 5
Ø (o loungour) flour : 1,5 à 2 mm
Flourido : Printèms
- Estiéu
Sòu : Si
Autour basso e auto : 0 à 2200 m
Aparado : Noun
Mai à setèmbre
Liò : Tepiero sablouso
- Champino
- Lauso
- Roucas
Estànci : Subremediterran à Subaupen
Couroulougi : Éurousiberiano
Ref. sc. : Scleranthus perennis L., 1753